LÁSKA IDE CEZ ŽALÚDOK
![]() |
To, čo znamená chlieb pre Slovensko, to znamená ryža pre Indonéziu. Chlieb náš každodenný by som v Indonézii vedela zameniť za ryža naša každodenná. Ryža sa tu konzumuje preto tak často, pretože je to najlacnejšia potravina na prípravu jedla. Plus k ryži by som ešte pridala čili. Všetko, čo bude nižšie spomenuté, bolo, je a bude veľmi pikantné. A to doslovne. Ten hrejivý pocit po prehltnutí indonézskeho jedla by sa dal porovnať s pocitom po domácej 52%, ale je ešte asi 5 krát intenzívnejší. Je to len pre silné žalúdky. Dôkaz toho, že ryžu vážne zbožňujú je aj tento obrázok, ktorý názorne zobrazuje, že ryža sa tu nekupuje na kilové sáčky ale na mechy.
JEDZ, MODLI SA A MILUJ!
Ako sa to hovorí, že láska ide cez žalúdok? No niečo na tom pravdy bude. Akonáhle som ochutnala kúsok Indonézie, pocítila som páľavu, nielen na jazyku, ale asi všade. Bolo to moje prvé indonézske jedlo bez upozornenia, že tá omáčka, ktorá leží na boku je extrémne pálivá. Vtedy som pochopila, že Indonéziu musím spoznať pomaly, kúsok po kúsku, krok po kroku, sústo po súste. Odvtedy sa mi vryla pod kožu. Film Jedz, modli sa a miluj sa odohrával aj na Bali a asi vedia prečo.
Všade, kde ma nohy zavedú cítim prenikavú vôňu čili a čerstvo uvarenú ryžu. Tá melódia tejto vône sa mi vryla hlboko do mojej pamäte a ja si už dávam veľký pozor, čo ochutnávam. Už sa mi dokonca stalo aj to, že som chuť jedla necítila, pretože ju prebila sila čili a toto bolo ozaj moc už aj na mňa. Tiekli mi z toho až slzy a ako bonus na pitie som mala štipľavý horúci zázvorový čaj. K jedlu patrí aj ďalšia neodmysliteľná časť indonézskej kuchyne, ktorú môžte vidieť na obrázku nižšie. Sú to tie ružové, zelené a biele čipsy. My to voláme čipsy, u nich sa to volá krupu, bez ktorého tu nikto nevie existovať. Je to ako ryža číslo 2.
![]() |
Vyššie spomenuté jedlo, ktorého chuť som necítila, lebo bolo veľmi pikantné |
Ďalšia zaujímavosť z tohto nám vzdialeného sveta je, že nepoužívajú rúru na zapekanie. Všetko robia buď na pare, oleji alebo vo vode. Mala som tú česť ochutnať aj brownie, ktorý bol robený na pare a nič lepšie tohto druhu som ešte asi nejedla.
![]() |
Brownie na pare |
Celkom ma tu zaujalo aj to, ako vedia zúžitkovať to, čo im príroda dáva. Skvelým príkladom sú banánové listy, bez ktorých sa ženy v domácnosti asi nevedia zaobísť. A nie len v domácnosti, ale aj v reštauráciach. Banánové listy používajú ako taniere alebo do nich balia jedlo, ktoré sa potom pripravuje na pare. Viď obrázky nižšie. Je to veľmi ekologické.
![]() |
Ryža zabalená v banánovom liste vnútri plnená tofu |
Namiesto tanierov používajú prútené košíky pokryté banánovým listom
![]() |
Samé listy, všade samé listy |
To, že vedia zúžitkovať všetko, čo im príroda dala som už spomenula a tu je jeden z dôkazov. Z vrchu sú to kvety stromu, ktorý nájdete bežne pri ceste. Strom slúži aj ako okrasná rastlina a raňajky to boli veľmi chutné. Potom su to fazuľové klíčky, ktoré sú veľmi bohaté na všetky živiny nášmu telu prospešné, a dokonca, niektoré sú bohatšie na bielkoviny ako mäso a hravo ho vedia nahradiť. Klíčky tu sú veľmi lacné a používajú sa takmer všade. Viete si ich veľmi rýchlo a jednoducho vypestovať aj doma. Stačí iba pohár vody a semená toho, z čoho klíčky chcete mať. A zázrak je na svete.
Tento kokosový džús je ďalším príkladom, že všetko vedia spotrebovať. Všetko prírodné, žiadna chémia.
Toto je nebíčko v papuli. Volá sa to saté a tak ako to vyzerá, tak to aj chutí. Bombastická chuť. Nič pre alergikov na arašidy. Sú to malé grilované kúsky kuracieho mäsa na paličkách poliate arašidovou omáčkou k tomu zelenina a tie biele okrúhle plátky na prvý pohľad pripomínajú uhorky, ale je to ryža uvarená ako ináč ak nie v banánovom liste a narezaná na kolieska.
Suma sumárum, Indonézia je atraktívna a štipľavá krajina pre každého, kto je aspoň trochu kajnšmentke!
Komentáre
Zverejnenie komentára